BLUES O ÚPLNE NEVYDARENOM DNI

Zas som mal deň ako požičanú mincu
na drobné sa rozmenil a cez prsty pretiekol
Ako červík, čo sa - nie nepodobný límcu -
celý zašpinený z košele vyvliekol

Už ráno bolo ako prešlé mrazom
na bielo spálené a pod očami tieň
Stál som sám pred sebou ako obraz pred obrazom
do seba sa díval ako mesiac do okien

Možno som si vybral iba horšiu kartu
možno som mal meniť ešte aspoň jeden list
Aj môj súkromný život podobal sa žartu
možno trochu zvláštny, predsa však hlúpy vtip

Aj som sa chcel topiť, aj som nemal sily
miesto pitia vody som zadržal dych
Keď ma zachránili, ešte ma aj zbili
cítil som fajn ako trojdňový nebožtík

Aj som sa chcel vešať, aj som už mal povraz
aj slučka mi sedela ako uliata
Keď ma odrezali, čakal ma smutný obraz
- kabát zašpinený a stena obdratá

Sú občas chvíle, keď človek zomrieť nevie
- nie že by snáď nechcel, ale proste sa mu nedarí
Keď so smolou v pätách životom sa vlečie
Cíti sa odložený ako zuby v pohári




PRVÝ LET

Na kolenách papierový sáčik
a nad hlavou nápis pripútajte sa
lebo ak sa nepripútate
tak to sa budete diviť

Letuška rozdáva štolverky
žujeme ich zabalené, aby vydržali dlhšie
a potom ako malú pozornosť
fasujeme padáky

Je to náš prvý let a následky budú vidieť hneď
Kapitán kričí: padáme! ale my nepadáme - to len žartoval
je to náš prvý let, do sáčkov odkladáme obed
a všetci sa modlíme a pilot zháňa príručku

Už nás vítajú strechy katedrál
každý z nás niekoho doma zanechal
niekoho z najmilších
niekoho, kto vyberie poistku

Lietanie nie je veru med
kapitán velí na dve doby
a všetci mávame rukami
a pomáhame tak turbínam

Je to náš prvý let, nebudeme vám nič zakrývať
máme len jedno krídlo, aj benzínu mohlo byť trochu viac
Vy si myslíte, že letíme, ale to my tak rýchlo padáme
nebojte sa, peniaze dostanete späť - ušetrili sme niečo na
                                               materiáli

Nad mestom letí náš oceľový vták
strieborný od chvostu až po koniec krídla
Kapitán ticho hovorí:
mali sme ísť radšej autobusom

a letuška s úsmevom povedá:
práve sme odložili ďalší motor
aj navigátora máme zvedavého a
stále chce vedieť, kam letíme

Je to náš prvý let, ešte len bude veselo
ešte len budú zážitky, ja list, drahá, píšem Vám...
     Letí letí lietadlo
     z boka na bok poletuje
     tak ma nejak napadlo
     že to asi havaruje....

Pozerám okolo seba s úsmevom
- ja totiž viem o tom svoje -
dnešný let sa nemôže vydariť
lebo je fingovaný


Kapitán je fingovaný
a letuška - tá je tiež len fingovaná
Všetci sme tu len brigádnici -
tak to berte športovo

Bol to náš prvý let, lúči sa s vami naša posádka
pri odchode dvere uzavrite a nerobte tu neporiadok
Tak sa nám ten spoločný zoskok vydaril, aj padáky boli vyžehlené
niektorí sú už na zemi a niektorí ešte né
ešte né ...




SPOLOČNÉ ZEME

Jak spoločné sú naše zeme
jak spoločné sú naše túžby
jak dobre sa navzájom obaja vieme
samote jak vieme byť družní

Oberám plody radosti
oberám plody smútku
Ukladám ich do pohára horkosti
ukladám do zármutku

Jak spoločné sú naše cesty
paralely, ktoré k slnku vzlietnu
Čo bez konfliktu vedľa seba bežia
Čo nevedia, či sa raz vôbec stretnú

To, čo ty chceš, vždy chcem i ja
len to trochu dlhšie trvá
U teba vždy býva vec posledná
to, čo u mňa je vec prvá

Jak spoločné sú naše zeme
a predsa sme každý iný
Tvoje srdce je úrodná púšť
a moje je tiež z hliny






TRIDSIATKA

Pozerám sa na hodiny a zdá sa mi
že to ja vlastne bežím
strácam sa po minútach a každá ručička
je zrazu veľká
tak slnko zapadá za domy
a tieň sa kráti
a polnoc odbíja skôr
než hmla sa zdvihne
  A mnohé, čo poznám, som videl cestou
  keď som sa len tak okolo hnal

Moje vlasy sú nástroj, na ktorý sa hrá
do úplneho zbelenia
a neviem, či po rokoch
ešte vôbec ladím
To len občas hrajú moje smútky
a moje veselosti
a náhody a nešťastia
na ktoré tak čakám
  A vidím, ako sám v sebe starnem
  a v mojich slovách stále častejšie znie blues

Ach bože, taký mladý
a už tridsiatka na krku
čo videl? čo prežil? čo poznal?
a čo po ňom zostane?
Ako dym sa stratí a nahradia ho
nové nepríjemnosti
ako dym sa stratí,
ako rieka odplynie
  A predsa - žil a myslel a možno chcel ešte niečo...
  ale ako vravím - ako dym odplynie...

  
  


  
  
BLUES O POHREBE REVÍZORA VO VÝSLUŽBE

Električky zvonia a mokré máry nesú
javisko už žiari vo svetle nočných hviezd
pohreb revízora vo výslužbe sa koná
lístky sú už len do posledných voľných miest

Zástup pasažierov sa ulicami vlečie
v čiernych šatách čierne jazdy si sčítajú
dážď po čiernej stuhe na cestu si tečie
na čierno sa kvapky vo vencoch túlajú

Pomaly a smutne sa kone potkýnajú
dažďom mokré vlasy im visia do čela
dážď si svoje mokré blues ticho odkvapkáva
a zvony dostávajú smútočne do tela

Do kroku mu hrá šesť starých dixielandov
trúbky do tmy žiaria jak zlaté zrkadlá
štyri páry koní sa do hmly ponárajú
len nálada trochu v daždi opadla

Tak už ho vezú, už to má isté
už ťažko chytí svoj druhý dych
nebude už chodiť cez rozhúpanú alej
starých električiek polnočne žiarivých

Tak už sa končí tento krásny pohreb
zase bude chvíľu na čo spomínať
len hudba sa mi trochu príliš smutná zdala
a topánka na päte ma začala omínať

Pomaly a smutne sa kone potkýnajú
dažďom mokré vlasy im visia do čela
dážď si svoje mokré blues ticho odkvapkáva
a zvony dostávajú smútočne do tela




TOPIL SA KÔŇ

Topil sa kôň
a na brehu rybníka sviatočne odetá (veď bola nedeľa)
celá dedina stála
Topil sa kôň
bol tam aj učiteľ a richtár s paličkou, cigánsky vajda
a miestny blázon a tiež mnoho ďalších
  Jedni plakali, druhí sa smiali
  a ďalší zháňali laná
  kôň zatiaľ zomieral, oči v stĺp upieral
  akoby z toho modrého neba padala mana

Topil sa kôň
a učiteľ povedal: načo tam liezol, je predsa zistené,
že taký kôň nevie plávať
Topil sa kôň
a malí školáci s bosými nohami videli pred sebou
exaktný vedecký dôkaz
  Kruhy sa valili po hladine rybníka
  až bola spenená celá
  a kropaje potu stekali v potokoch
  z lesklého hnedého konského čela

Topil sa kôň
keď kvitli moruše akoby pod stromom sneh padal deň i noc
ba celučký týždeň
Topil sa kôň
a bolo zrejmé, že zima už končí, veď na jar sa zomiera
akosi radostne, tak nejak krásne
  Scéna jak z Breughela, hlavička kostola
  a deti v kŕdliku húsok
  a všetci videli, že farár im neklamal
  - od života k spaseniu je vlastne len maličký kúsok

Topil sa kôň
keď práve cez dedinu armády víťazov, pluky porazených
insígnie bolesti niesli
Topil sa kôň
mŕtvi a ranení, umrlci s kosami, jazdci bez tvárí
supy na práporoch a telá bez duše prachom idú
  Tlelo a horelo, mrelo a plakalo
  všetko, na čo armády siahli
  a z tých pri rybníku nikto si nevšimol
  že za ich chrbátom, ticho a krvavo dejiny tiahli

Topil sa kôň
a na brehu rybníka sviatočne odetá (veď bola nedeľa) celá dedina stála
Topil sa kôň
bol tam aj učiteľ a richtár s paličkou, cigánsky vajda
a miestny blázon a tiež mnoho ďalších
  Aj ja som tam bol, aj ja som to videl
  aj ja som o tom tiež vedel svoje
  Aj ja som tam bol, aj ja som to videl
  aj som sa pustil hneď inou stranou

  
  
  
  
SÚSOŠIE

Keď do mesta vtrhne leto telami sa pláž pokryje
na slnku sa prevracajú vysušené múmie
Sledujem to zhovievavo, nech sa národ pobaví
- ja chytám bronz ako divý v rámci svojej predstavy

V kostole, ktorý iste spadne, delí sa Martin o svoj plášť
už dal klobúk aj rukávy, o koňa ešte príde zvlášť
Tak stojí tam, nie nepodobný nášmu dnešnému človeku
- hrdý, aj keď vyzlečený z posledného obleku

Na rozdiel od jeho chladu mám hrejivé pocity
s tým bronzom budem typ pre sochu presne ako vyšitý
Keď oblečiem si sivé sako a vencom ma ovinú
stelesním tak prototyp nášho prostého hrdinu

A potom kývnem na Martina, aby so mnou kúsok šiel
v srdci mesta vytvoríme symbolické súsošie
Ja so zaťatou päsťou budem nezlomne a hrdo stáť
a on sa tak ako vždy zas bude deliť o svoj plášť





VÝKLAD OBCHODNÉHO DOMU


Výklad obchodného domu
leskne sa a pred ním cesta
dvaja chodievame k tomu
výkladu uprostred mesta

Veľké okno plné tvárí
nábytku a postáv bez šiat
zrkadlíme sa v ňom traja
ty, ja a tiež električka,
                    ktorá prešla

Jedného dňa v tom výkladnom oku
odrážať sa budeš celá
Ja v čiernom a ty vedľa mňa
v závoji a celá biela, celá biela




 METEOROLOGICKÁ

O päť minú osem, ako každý večer
zapínam si záver denných správ
Obrazovka svieti, dolu hrdlom tečie
ďalšia z množiny čiernych káv
Dozviem sa, že výbežkom k nám zasahuje
vlhký, trochu oceánsky vzduch
a následkom tlaku, ktorý už šiesty deň tu je
nad Európou sa splieta bludný kruh

Nečakane teplé prúdy sa k nám ženú
ty to ale vôbec netušíš
že strmé alpské štíty tvoria stenu
za ktorou leží tlaková níž
Možno koncom týždňa bude trochu zmena
možno, že nám mierne zaprší
Viem však, že oblačnosť je ustálená
a že žiaden front ju neruší

Je nám celkom dobre, aj keď trochu vlažne
- na srdci je pokoj, v duši kľud ...
Poteším ťa správou, keď televízor zhasnem
že sa blíži teplý Golfský prúd
Z toho iste tušíš, že sa topia ľady
že sa končí zima, mizne mráz
Ak ťa však, moja milá, predsa len čosi mrazí,
tak to asi chladne niečo v nás