 |
||
Deti nedávam do pozície nesvojprávnych jedincov V Bratislave už boli dve detské predstavenia s názvom voľne odvodeným od známej Snehulienky. Prečo ste si do tretice túto parafrázu vybrali aj vy? Vôbec som v takýchto súvislostiach neuvažoval. Skôr sa mi zdalo, že je to téma mne blízka, čiže vychádzať zo známych rozprávok, ale iným spôsobom ich spracovať a viac zosúčasniť. Téma trpaslíkov visela vo vzduchu možno aj preto, že sme mali k dispozícii ansámbel hercov, ktorých bolo dosť na to, aby sa dalo urobiť aj masovejšie divadlo. Ak som nechcel využiť viac drakov alebo iných príšer, tak trpaslíci boli akurát. No a namiesto Snehulienky tu bude Paťa, ktorá sa z nášho reálneho sveta dostane do ireálneho sveta rozprávky, takže pôjde o konfrontáciu reálneho sveta s rozprávkovým. Ale aby to nebolo zase až tak jednoduché, tak ani ten rozprávkový svet nie je úplne rozprávkový, ale taký, ako si ja predstavujem, že by mali rozprávkové svety vyzerať. Predstavujete si ho ako "dospelák", alebo ešte stále máte v sebe aj kus detského videnia? Nikdy som nemal rád rozprávky, ktoré boli iba pre deti. Práve naopak, mám pocit, že dnes sú deti oveľa prístupnejšie a chápavejšie, ako sme boli my, keď sme čítali Dobšinského. Čiže je to rozprávka, kde si svoje môžu nájsť deti aj ich rodičia. Deti nedávam do pozície nesvojprávnych jedincov, ktorí nemajú vlastný názor a nevedia, čo sú to humor a nadhľad. Zapájate detského diváka aj priamo do deja? Áno, na tom je výrazne postavená každá rozprávka, ktorú píšem. Paťa Jariabková je človek, ktorý nesmierne dobre dokáže komunikovať s detským divákom a keď píšem hry pre Divadlo a.ha., píšem ich priamo na hercov, takže práve Pati dávam možnosť spolupracovať s divákom v hľadisku, čo ona robí veľmi rada. Toto je už vaša tretia divadelná rozprávka. Čím vás priťahuje tento žáner? Práve asi tou možnosťou, že to nie vážne. Ide o vymyslený svet, kde môžem úplne voľne prechádzať od skutočnosti k rozprávkam, od súčasnosti k minulosti, kde môžem rozprávať starobylé príbehy súčasným jazykom a zo súčasného pohľadu. A. Jančoková, Propeler |
||