 |
||
Nemám rád jednoznačné veci "Janouškovo zobrazenie života v Československej ľudovej armáde, ako ho ponúka v poviedke Keď som bojoval na Oremláze, je zábavnejšie ako Škvoreckého v Tankovom prápore alebo Švandrlíkovo v Čiernych barónoch," píše v jednej štúdii londýnsky bohemista a slovakista Robert B. Pynsent. Spomínaná zbierka vyšla v zbierke Nevoskové panoptikum v literárnom debute Miloša Janouška. Ako ste prijali poctu, ktorú vám na diaľku vyslovil R.B.Pynsent? Predovšetkým som nečakal, že sa niekto v Anglicku dostane k mojej knihe, a hoci mi jeho názor nemôže nelichotiť, uvedomujem si subjektívnosť takýchto hodnotení a používaných kritérií. A hlavne literatúru nepovažujem za olympiádu. Oremláz nepatril k miestam, kde by človek túžil absolvovať vojenskú službu. Čo vás tam zavialo? Počas vysokoškolského štúdia, v sedemdesiatych rokoch, som mal trvalé spory s istým lampasákom na našej vojenskej katedre. Tie vyvrcholili, keď som na jeho dobrú radu, nech mu do vojenských poriadkov nepletiem logiku, odpovedal: Ja som netušil, že armáda a logika sú kontraindikované. A mal som Oremláz istý. Poviedka, ktorá tam vznikla, bola vopred určená do zásuvky. V roku 1988 ste napísali báseň v próze s rovnakým osudom - Životopis z nevydanej knihy. To bola pre mňa bilančná záležitosť napísaná jedným dychom za niekoľko dní. Knižku som rozmnožil asi do desiatich exemplárov a porozdával kamarátom. Potom však prišiel november ´89 a kniha síce už mohla vyjsť, no v porevolučnej eufórii sa zasa zdala byť neaktuálna, pasé. Prešlo však niekoľko ďalších rokov a takmere zabudnutý text sa stal znova aktuálnym. Medzitým ste vydali unikátnu knihu Divadlo u Rolanda alebo Roland Retro. Čím ste sa riadili pri tomto odbočení k viac-menej dokumentu o kultovom bratislavskom divadelnom fenoméne predchádzajúcich desaťročí? Keďže som v Rolande roky pôsobil, viem, že toto obdobie sa bráni fundovanému vedeckému odboru.. Pravda, tie fakty tam museli byť, ale hlavné bolo vystihnúť amosféru Rolanda, ktorý bol vždy miestom, kde sa ľudia - na javisku i v hľadisku - predovšetkým zabávali. Preto je kniha kolážou faktov, pocitov a scenárov zásadných inscenácií. V širokom spektre vašej tvorivej činnosti prišiel knižkou Vianoce v Beatleheme rad aj na zbierku poézie. Prečo až teraz, najmä keď ako dlhoročný folker sa písaním textov permanentne zaoberáte? Nápad vznikol už pred mnohými rokmi, no knihu sa akosi nedarilo vydať. A tak, ako plynul čas, menila sa aj jej podoba, staršie texty som nahrádzal novými, až nakoniec z tých pôvodných tam zostalo päť či šesť. Ale mám pocit, že tie zmeny knihe prospeli. Slovná hračka v jej názve napovedá, že bude prinajmenšom humorná i hudobná. Je to tak? Bránil by som sa, keby niekto povedal, že je to len hudobná či len milostná poézia, hoci obe tieto polohy tam sú, rovnako ako aj nonsens, striedanie sveta reálneho s nereálnym. Nemám rád jednoznačné veci, snažím sa písať s istým nadhľadom, a preto by sopm bol rád, keby z nej čitatelia cítili najmä hravosť. So slovami, náladami, postavami. Znalci folku objavia v knihe aj pár textov vašich piesní, a tak sa nevyhneme klasickej otázke o vzťahu básne a piesňového text. Rozhodol som sa, že si tým nebudem lámať hlavu, takže - veci, ktoré som zhudobnil alebo sa dajú zhudobniť, považujem za piesňové texty, a tie, ktoré sa nedajú zhudobniť, za poéziu. Ale aj tu platia výnimky. Čo si myslíte o svojom zaradení v slovenskej literatúre a kto z nej je vám najbližší? To je otázka skôr pre iných. Iste, bol by som rád, keby som bol považťovaný za spisovateľa, ale nechcel by som byť zasa zaradený len k jednej oblasti. Všetko, čo robím, ma veľmi baví - beletria, divadelné hry, publicistika, komponovanie, koncertovanie. A k druhej časti otázky - veľmi si vážim Pavla Vilikovského, jeho tvorba mi je blízka svojou hravosťou, nereálnou atmosférou a mystifikáciami. Dlhé roky ste boli, aj podľa vášho názoru, vnímaní predovšetkým ako pesničkár. Myslíte si to aj dnes? Mám pocit, aspoň podľa ohlasu, ktorý registrujem, že teraz vedie publicistika. O mnohých svojich aktivitách ste sa vyjadrili, že ich motívom bola chuť skúšať niečo nové. Už toho robíte dosť, čo si chcete vyskúšať najbližšie? Jedna vec sú plány - chcel by som vydať zbierku poviedok, mám rozpísané dve hry a chystám s aviac venovať sci-fi, spraviť nové pesničky, problémom je nedostatok čas. No a potom sú veci, ktoré prináša sám život. Napríklad pre pár rokmi som netušil, že budem písať reklamné slogany. Sme, 13.11. 2000 |
||