 
|
Robo Horňák-Miloš Janoušek Barónky z prášku alebo O fantázii, snoch a kráľovi Reálovi Réžia: Robo Horňák Premiéra: Divadlo a.ha. Bratislava, 1998 Postavy: ALA - skeptická realistka PAŤA - nenapraviteľná optimistka KRÁĽ REÁL - večne len telefonujúci BARÓN PRÁŠIL - sem tam sa mihne, skôr tieň ako človek VTÁK - letec-profesionál HLAVY - spočiatku len separátne TELÁ - tiež spočiatku len separátne MORSKÁ VÍLA - somnambulná bublavá vodná bytosť |
|
ALA: (vbehne na scénu) Tak čo - rozmyslela si si to? PAŤA: Kde sa tu berieš? ALA: Máš šťastie - bolo mi ťa ľúto, tak som pre teba vrátila. PAŤA: Nikam nejdem - zostávam. Mám totiž iný plán. ALA: Ty máš iný plán... Aký, prosím ťa? PAŤA: Ideme na Mesiac. ALA: Na mesiac? A kam ideme na mesiac? Nestačilo by ísť len na týždeň? PAŤA: Na Mesiac s veľkým M. ALA: Mesiac s veľkým M. Hm... Nemáš náhodou horúčku s veľkým H? (Hrabe sa vo veciach) Počkaj, dám ti teplomer s veľkým T. PAŤA: Nič mi nedávaj - som zdravá s veľkým Z. Vlastne - ech, celkom si ma poplietla. Zase tu bol... ALA: Kto? PAŤA: Pra-pra-pra - pra - barón. ALA: Ten, čo je už štyristo rokov mŕtvy? Ak zomrel, tak je niekde pochovaný a nebude tu pobehovať a diskutovať s tebou. PAŤA: Hm....V divadle je možné všetko. A okrem toho - na štyristo ročnú mŕtvolu vyzeral veľmi živo a hovoril nesmierne plynulo. Povedal, že máme odísť na Mesiac a tam udobrovať nejaké hlavy s ich telami. ALA: Ja tuším predsa len pohľadám ten teplomer. PAŤA: (je vo vytržení) Nič nehľadaj. Tuším sa musím poradiť s niekym rozumným. (Obracia sa na divákov) Deti, čo myslíte - máme odísť na Mesiac? ALA: (pozoruje jej manipuláciu, potom sa zmieri s osudom) Hovoríš to, ako by si na Mesiac chodila trikrát denne. Ako sa tam chceš dostať? Pešo? PAŤA: Pešo určite nie - to by nás boleli nohy. Na Mesiac sa predsa lieta... ALA: (podíde k nej a ostentatívne študuje Patin chrbát - môže si dokonca nasadiť aj okuliare, alebo použiť lupu) Nemáš bohvieako vyvinuté krídla. PAŤA: Nie pomocou krídiel - raketou. ALA: Fajn - takže raketou. (Pozerá do koša) Mali by sme tu raketu ping-pongovú, tenisovú, bedmintonovú... (Vytiahne ping-pongovú raketu a študuje ju) Kedy nasadneme? PAŤA: Barón predsa hovoril, že treba mať veľa fantázie. Stačí si niečo zaželať a splní sa to. ALA: Aha - a dopadne to ako s tým dažďom, že? (Opičí sa po Pati) Povieš napríklad: NECH PRŠÍ! a ono zaprší... PAŤA: (urazene) Si zlá. A celkom bez fantázie. Čo by ťa to stálo, trochu si zafantazírovať? Zavri oči a povedz: LEŤME. (K divákom) Deti - zavrite oči a povedzte: LEŤME! (Začne mávať rukami) Zotmieva sa. V tme zaznieva Alin hlas. ALA: Ale veď - no tak, Paťka - počkaj. Počkáááááj...! Tma DRUHÝ OBRAZ Keď sa rozsvieti, vidieť Alu a Paťu na rogalovom krídle. ALA: Letíme. My naozaj letíme... PAŤA: No... Letíme. A čo si si myslela? ALA: Si si istá, že ideme dobrým smerom? PAŤA: Opýtame sa. Okolo letí vták. Scénka, ako sa ich snaží predstihnúť, ale potom to vzdá a sadne si na tyč vedľa dievčat. PAŤA: Dobrý deň. VTÁK: (kričí) Čo prosím? PAŤA: (kričí) Hovorím, že dobrý deň. VTÁK: Aha...Deň dobrý... PAŤA: Dnes je pekný deň, však? VTÁK: (kričí) Čože? PAŤA: (tiež kričí) Že je pekne... VTÁK: Ujde to. Sú celkom dobré letové podmienky. (Pozrie úkosom na dievčatá) Nešťastím pre nás, profesionálov, sú títo sviatoční letci... Potom sú samé havárie. ALA: Čo to je za drzého vtáka? Priletí si sem a nadáva... PAŤA: (ticho) Pst - vtáci majú veľmi dobre vyvinutý sluch. (Nahlas ku vtákovi) Ako sa dostaneme na Mesiac? VTÁK: Čožéééé? PAŤA: Na Mesiac... Ako sa dostaneme na Mesiac? VTÁK: Čo tak revete? Nepočujete dobre? To je dnes ale deň...! Stále rovno a hore a potom vo štvrtok doprava... (Odlepí sa od rogala a ešte na záver povie) A dodržujte dopravné predpisy! Ach, títo sviatoční letci... (Zmizne k profesionálom) Tma |
||
