 
|
Miloš Janoušek Duchovplná rozprávka alebo Nedotýkajte sa Trollov Réžia: Dodo Gombár Premiéra: Divadlo a.ha. Bratislava, 2001 Postavy: PAŤA, kustódka, prezlečená za kustódku ALBERT, starší duch RAFAEL, mladší duch TROLL, jednoducho Troll. Nič lepšie sa o ňom nedá povedať HUGO, bytosť vo forme kresla |
Divadlo a.ha., Bratislava
Slovenské vojvodinské divadlo, Srbsko |
Prichádza Paťa. V ruke má kus papiera, zrejme mapu, pokúša sa podľa nej orientovať. PAŤA: Celé sa mi to tu vidí akési iné. Zmenené. Proste to tu teraz akosi nepoznávam. Išla som hore schodmi, potom dole schodmi, potom rovno a do prava cez nádvorie, kde mal byť východ, ale tam boli len schody. A tak som teda išla hore tými schodmi, potom zas dole schodmi, potom rovno a tentoraz do ľava cez nádvorie, kde mal byť východ, ale tam zas boli - ďalšie schody!! A teda znovu som išla hore schodmi, potom ešte jednými schodmi dole a potom rovno a znovu doprava cez nádvorie, kde mal byť východ, ale viete čo tam bolo? - SCHODY!!! Uáááá!!!! Tuším mi už z tých schodov začína preschodovať. (Uvidí ALBERTA a RAFAELA a poteší sa) Á, turisti. Alebo personál? To je jedno, hlavne, že ste tu. Neviete mi. prosím, poradiť, kde je tu východ? RAFAEL: (potichu k ALBERTOVI) A načo je jej východ? ALBERT: (rovnako potichu k RAFAELOVI) Neviem. Možno sa chce ukryť pred východom slnka. Existujú všelijakí duchovia. (Nahlas) Nebojte sa. U nás ste v bezpečí. Sem slnko nezasvieti, ani keby... Ani keby... RAFAEL: (s napätím) Ani keby..? PAŤA: (s hrôzou) Ani keby..??? ALBERT: (v rozpakoch) Ani keby - ééé, neviem čo... PAŤA: upadne do depresie. RAFAEL: (ticho, s uznaním) Neviem, či pochopila, ale myslím, že si to povedal presne. ALBERT: (s nádejou) A výstižne, že? RAFAEL: Hej. Aj výstižne. Aspoň si myslím.(Pozrie na zdrvenú Paťu). Ale ak vyzerá takto, keď niečo pochopí, tak ako to s ňou zalomcuje, keď niečomu nerozumie? PAŤA: (vzchopí sa) Dobre teda - poďme hľadať východ. RAFAEL: Tak poďme. (Začne snoriť po miestnosti, zdvíha koberec, pozerá na dno pohárov a šálok a vykrikuje) Východ, kde si? Kde si sa mi schoval, východ? Východík, poď sem. Nože poď k Rafíkovi. Rafík ťa má rád... PAŤA vydesene pozoruje RAFAELOVE šaškovanie, ALBERT je v rozpakoch. Zrazu RAFAEL pribehne celý natešený RAFAEL: Hádaj, čo som našiel? ALBERT v očakávaní ďalších nepríjemností len bezmocne vzopne ruky a oči obráti k nebu, naopak PAŤA ožije PAŤA: Východ? Našiel si cestu z hradu? RAFAEL: To nie, ale objavil som nádherné schody. Celé mramorové, so žulovými stĺpikmi a vedú smerom hore, potom rovno, potom idú dole a končia v mučiarni. Nádhera, však? PAŤA: Som zúfalá... RAFAEL: (s porozumením) Je to na tebe vidieť. PAŤA: (skanduje) Ja chcem východ. Ja chcem ja chcem východ! RAFAEL: (s porozumením sa pripojí) Ja chcem netopiera! Ja chcem keksy! Ja chcem... Čo to bolo? Aha - východ... Ja chcem.... A čo je to ten východ? PAŤA: Dvere. Okno. Škára. Proste hocičo, čím by som sa mohla prepchať a dostať sa preč z tohto strašidelného hradu. RAFAEL: A na to potrebuješ dvere? Alebo okno? PAŤA: A ako, podľa teba, sa mám dostať von? RAFAEL: (znepokojený, lebo mu čosi napadlo) Ty počuj, Albert. Ona tuším nevie prechádzať cez stenu. Nie je akási - nedovinutá? PAŤA: Samozrejme, že neviem! Ja chcem dvere! Ja chcem ísť preč! ALBERT: Hm. Nechápem, prečo sa tak veľmi chceš dostať von z hradu. Čo ti tu vlastne vadí? PAŤA: Je noc a ... a vraj sú tu všade duchovia. Viete, čo sú to duchovia? 
RAFAEL: (uštipačne) Porozprávaj nám o tom.PAŤA: A tí duchovia tu v noci strašia. RAFAEL: No dovoľ - ľudia tu strašia. Nemajú čo robiť a miesto spánku celé dni blúdia po chodbách. To je asi trest za hrozné skutky v ich minulom živote. PAŤA: Človek by sa z toho zbláznil. ALBERT: Človek možno, ale duchovia nie. My sme odolnejší. PAŤA: Prosím? ALBERT: My duchovia sme odolnejší. PAŤA: Ako? RAFAEL: (vysvetľuje) Oni duchovia sú odolnejší, povedal on. Teda vlastne - my duchovia, že sme odolnejší, povedal on. PAŤA: Vy ste duchovia? RAFAEL: (k ALBERTOVI) Čo je taká vyplašená? Tvári sa, akoby videla človekov. PAŤA sa nedôverčivo približuje k RAFAELOVI, chce sa ho dotknúť, ale ruka jej prejde skrzevá RAFAELOVE telo. PAŤA príšerne zvýskne. ALBERTOVI sa to celé akosi nevidí a začína tušiť zradu. ALBERT: A ty si kto? Aký druh, aké skupenstvo, koľko máš storočí a prečo si hmotná, há? PAŤA: Prepánajána, čo sú to za hlúpe otázky. Ešte nemám ani celé storočie, som hmotná, lebo rada jem a som normálny človek RAFAEL (vydesený skočí ALBERTOVI do náručia): Človek!!! Ozajstný živý človek!!!! ALBERT: Ajajajaj, ja som to tušil. Raz k tomu muselo dôjsť. Človek medzi duchmi - taká hanba. RAFAEL: Ale veď ty si mi hovoril, že človekovia existujú len v rozprávkach. ALBERT: Nechcel som ťa zbytočne vydesiť. Keby som ti povedal, že ľudia existujú naozaj, nespal by si celé dni. RAFAEL: Takto tiež nebudem spať celé dni. Aspoň som to už mohol mať za sebou... Všetci sú patrične vydesení, PAŤA stojí na jednom konci, ALBERT s RAFAELOM na druhom konci javiska. Ostražito sa pozorujú. PAŤA: Ja sa asi zbláznim. RAFAEL: O tom si už hovorila. Je to iba plán, alebo sa naozaj zblázniš? ALBERT: Ja keby som bol človekom, tak sa asi zbláznim tiež RAFAEL: Ty by si chcel byť človekom? Neponižuj sa. To zbláznenie za to nestojí. PAŤA (pomaly prichádza k sebe a začína analyzovať situáciu) Tak moment. Musím si to trochu v hlave urovnať. Ja som - človek. ALBERT a RAFAEL súhlasne: Správne - človek. Fuj! PAŤA: A vy ste - duchovia! ALBERT (hanblivo) Niekto musí byť aj normálny... PAŤA: Ja som bola doma, na hrade a ani neviem ako sa tu zrazu objavili duchovia. ALBERT: Omyl. My sme tu, na tomto hrade, doma a zrazu si sa tu objavila ty. Fakty sedia, rozdielny je len uhol pohľadu. RAFAEL (sa teší, aký je ALBERT pregnantný. K divákom): Neuveriteľne výstižné, že? PAŤA: Chcem odtiaľto odísť. ALBERT: Chvályhodný úmysel. Budeme ti držať palce. PAŤA: Chcem odísť, ale neviem ako... ALBERT a RAFAEL: Aajajaj... RAFAEL (ticho k ALBERTOVI): To tu bude trčať večne? ALBERT: Večne nie. Ľudia majú kratšiu životnosť ako duchovia. Ale vydrží tu ešte takých - no, počítam 40 - 50 rokov. RAFAEL: To je náš koniec. ALBERT: Tak začiatok to určite nie je.... |
||
