Miloš Janoušek Paťa a piráti alebo Koho stretneš na povale... Réžia: Dodo Gombár Premiéra: Divadlo a.ha, Bratislava, 2002 Postavy: PAŤA - žena zo súčasnosti so zápornym postojom k povale BARTOLOMEO - starý pirát na penzii ČIERNA BRADA - druhý starý pirát a tiež na penzii POGO - pomocník pomalšieho myslenia | Divadlo a.ha., Bratislava Slovenské vojvodinské divadlo, Srbsko |
|
Štvrtý obraz BARTOLOMEO: (vracia sa na palubu s ďalekohľadom) Onedlho by sme mali vidieť zem. PAŤA: Niečo som pre vás pripravila. (Podáva mu pohár) BARTOLOMEO: Čo je to? PAŤA: Osviežujúci nápoj. Richardov Osviežovák. BARTOLOMEO: (práve sa chcel napiť, pri posledných slovách s hrôzou odskočí) Daj to preč! Nech to okamžite z mojej lode zmizne preč! PAŤA: Čo sa stalo? BARTOLOMEO: Vieš, čo si uvarila? PAŤA: Viem. Richardov... BARTOLOMEO: Mlč! Nevyslovuj toto meno! (Po chvíli sa upokojí) Vieš, kto bol Richard Dlhá ruka? To bol tvoj - dedo! Áno - medzi pirátmi bolo mnoho mien, pred ktorými sa triasli najodvážnejší členovia posádok lodí, ale Richard Dlhá ruka bol z nich najstrašnejší. Áno - bol obávaný. Dokonca bol veľmi obávaný. Nie však pirát, ale - kuchár. Pred jeho kuchárskym umením si nebol istý nikto. A zo všetkých vecí, ktoré uvaril, bol Osviežovák najsmrteľnejší. Jediný, kto ho dokázal vypiť a prežil to, bol kapitán Flint. Ostatní piráti používali Richardov Osviežovák na leptanie pancierov a ničenie nepriateľských pevností. PAŤA: (konsternovane) To je príšerné. BARTOLOMEO: Je. A to si ho pritom ešte neochutnala PAŤA: Nie. (Strasie sa) A dúfam, že ani neochutnám. BARTOLOMEO: Tvojho deda sa tak báli, že mu úplne zakázali variť. Variť mohol len vtedy, ak sa piráti vzbúrili a kapitán Flint už nemal nič, čím by rebelov zastrašil. Vtedy stačilo zakričať: "Každý vzbúrenec bude za trest jesť jedlo Richarda Dlhej ruky," a bolo po vzbure. Aj ten najstrašnejší a najnemilosrdnejší námorník padol na kolená a prosil o milosť. Uf, taká to bola hrozná doba! (Na scénu medzitým vkráča Pogo prezlečený za vtáka ťažko povedať akého. Za ním sa opäť vplíži Čierna brada.) VTÁK:(prešľapuje z nohy na nohu a čaká, kým si ho Paťa a Bartolomeo všimnú) Krá-krá. PAŤA: (pre seba) Vedela som, že pochádzam z významnej rodiny, ale že až z tak významnej, to som teda netušila. Obávaný kuchár - to znie ešte lepšie ako obávaný pirát. Strašných pirátov boli stovky, ale strašný kuchár bol len jeden! Ach, prapradedo - aká som len šťastná! (K Bartolomeovi) A čo má robiť s týmto... nápojom? BARTOLOMEO: Znič ho, zahoď - to je jedno. Len nech už je preč! (Odíde) PAŤA: (rozoženie sa, aby nápoj hodila cez palubu, potom si to však rozmyslí) Ale to by bolo škoda. Vyhadzovať hocičo je škoda. Čo ak príde povedzme kapitán Flint? Čím ho ponúknem? Džúsom? Chlebom a soľou? Kofolou? Nie - Osviežovák sa nám môže ešte niekedy zísť. VTÁK: (zakašle, aby na seba obrátil pozornosť) Ho-hovorím - krá-krá! PAŤA: (nežne) Kto nás to navštívil? Aha - vtáčik letáčik. Ale aký si ty vlastne vták? VTÁK: (v rozpakoch) Tu-tuším čajka. PAŤA: Čajka? Hm... Čajku som si predstavovala inakšie. S bielym perím a oranžovým zobáčikom. VTÁK: (bezradne sa prezerá) Tak teda asi - o-o-orol. Alebo m-m-oriak? PAŤA: Si akýsi popletený. VTÁK: T-to my morskí orli občas by-bývame. Vták si sadne k Pati, prehodí nohu cez nohu a obaja mlčia. Vták v rozpakoch pohupuje nohou. VTÁK: Plávame, plávame? PAŤA: Ja plávam. Ty predsa lietaš, nie? VTÁK: Aha!? To je f-fakt. Za-zabudol som. Hm... (Ďalej rozpačito húpe nohou, prípadne preberá krídlami) A kam ty plávaš? PAŤA: To je tajné. Ale malo by to byť na Kajmanské ostrovy. Ak ich vôbec nájdeme. VTÁK: Ééé - pýtala si sa cho-cho-chobotnice? Vraj pozná cestu. A-aspoň sa tak ho-hovorí... PAŤA: O chobotnici mi ani nevrav! Takmer nás takmer poslala na opačnú stranu. Keby som ju mala po ruke, krk jej vykrútim! VTÁK: (chytí sa v hrôze za hrdlo. Chce sa stratiť, ale Čierna brada mu výstražne ukazuje, že má pokračovať. Nervózne sa obzerá okolo seba, ale keď mu Čierna brada ukáže prstom dohora, tak najmä po nebi.) Búrka. PAŤA: Čo za búrka? Aká búrka zase? VTÁK: Blíži sa strašná b-búrka. A všetko zmetie. My-y vtáci to po-poznáme. PAŤA: A to mi hovoríš len tak? Že ide strašná búrka? Čo si to ty za vtáka? VTÁK: (preštuduje sa) Tu-tuším čajka... Vlastne nie, nemám oranžový zo-zobáčik. Tak asi o-orol. Tatranský. ČIERNA BRADA: (zúrivo našepkáva) Morský! Si morský!! VTÁK: Pardón - m-m-morský... PAŤA: Ale to sú hrozné veci, čo mi tu hovoríš. Musím ísť rýchlo za Bartolomeom. VTÁK: U-už je neskoro. Ba-bartolomea nenájdeš, búrka priletí, loď sa po-potopí a aj taký dobrý vták, ako ja, príde o zo-zobák. (Pozrie sa do príručného zrkadielka, ktoré vyloví zpod krídla) O ž-ž-žltý zobák. PAŤA: (začne panikáriť) Ale čo mám robiť? Čo mám teraz robiť? ČIERNA BRADA: (už to nemôže vydržať a našepkáva Pati) Otočiť kormidlo a zmiznúť. VTÁK: Ja-jasne. Otočiť kormidlo a zmiznúť. (Ukazuje palcom na Čierneho bradu, ktorý sa však medzitým zas schová) M-má úplnú pravdu. PAŤA: (vrhne sa ku kormidlu a zúrivo ním otáča) Námornícka zásada číslo jedna - keď ide búrka, treba jej uhnúť z cesty! Námornícka zásada číslo dve - keď uhýbaš búrke z cesty, tak čo najrýchlejšie, najlepšie okamžite! VTÁK: (pozerá do diaľky a krídlom si cloní oči) Ešte s-s-stále sme v búrke v ceste. Toto neskončí do-dobre. Všetci fakt prídeme o zo-zobák. PAŤA: Aj ja? VTÁK: (mlčky vytiahne zrkadielko a nastaví ho Pati, aby sa pozrela) PAŤA: Aj ja... VTÁK: (posmeľovaný Čiernou bradou) Éééé - nevyzerá to do-dobre. Stále to n-nevyzerá dobre... (Stále toto opakuje a pritom s Čiernou bradou cúvajú zo scény) PAŤA: Veď robím, čo môžem. Pomóc. Všetci tu zahynieme. BARTOLOMEO: (pribehne) Čo tu zas vyvádzaš? PAŤA: Uhýbam búrke z cesty. BARTOLOMEO: Komu? Búrke? A kde vidíš búrku? PAŤA: Na nebi. Tam... BARTOLOMEO: (študuje nebo) O tom by som musel niečo vedieť. Žiadnu búrku nevidím. PAŤA: Ale veď - hovoril mi o tom vták. BARTOLOMEO: Aký vták? Čo za vtáka? PAŤA: Čajka. Totiž moriak. Vlastne orol tatranský... Morský... Morský tatranský... Asi... BARTOLOMEO: Že rozprávaš úplné nezmysly, to mi nevadí. Ale že loď si celkom vychýlila z kurzu, to už mi vadí. Okamžite kormidluj späť. Aha, pozri sa tam. Čo vidíš? (Kým sa rozpráva s Paťou, Čiena brada sa mu opäť pokúša vziať mapu z vrecka napríklad predĺženou rukou. Pritom mu Bartlomeo, len tak mimovoľne, stúpi na ruku, takže Čierna brada sa s bolestivým výrazom musí stiahnuť zo scény) PAŤA: Zem! Vidím zem!! BARTOLOMEO: Zoznámte sa - Kajmanské ostrovy... Piaty obraz ČIERNA BRADA: Nič nevieš, na nič sa nehodíš. Pošlem ťa pre jedlo, ty prinesieš hrdzavú kotvu. Pošlem ťa niečo uloviť, a ty prídeš s tým, že v džungli ti nechceli nič predať. Povedz mi - načo ťa mám? POGO: Ja n-neviem. Vy áno? ČIERNA BRADA: Mlč! Za posledný týždeň som ti dal jedinú úlohu - zabrániť starému Bartolomeovi a tej jeho plavčíčke, aby sa dostali na Kajmanské ostrovy. Je to tak? POGO: (celý rozžiarený) V-v-vy máte úžasnú pamäť, a-admirál! ČIERNA BRADA: Bolo mi jedno, ako to spravíš, ale mal si ich zviesť z cesty. Urobil si to? POGO: (premýšľa) Ne-neviem. Môžem využiť pomoc d-divákov? Alebo priateľa na t-t-telefóne? ČIERNA BRADA: Neurobil si nič z toho, čo som ti prikázal. Teraz ti ukážem ja, ako sa to robí... POGO: (stuhne a nepohnute civí na na Čiernu bradu) ČIERNA BRADA: Čo tak pozeráš? POGO: Ho-hovorili ste, že mi ukážete, a-ako sa to robí. A-ako sa to robí? ČIERNA BRADA: Premaskujem sa za strom! POGO: Úžasný na-nápad. To mne by nenapadlo. Bu-budete jarný strom alebo j-jesenný? ČIERNA BRADA: Čo sú to za hlúpe otázky? POGO: Le-lebo ak budete jesenný, tak z vás musia opadať ša-šaty. Nebudete sa hanbiť? ČIERNA BRADA: Dobre teda, budem jarný, ak máš mať z toho problémy.(Zaujme statickú polohu košatého stromu) POGO: Do-dobre - vy budete strom a ja budem ako vták se-sedieť na vašom konári. Teda ru-ruke. Už idem. (Začne sa mu škriabať na ruku) ČIERNA BRADA: Aúú! Okamžite zlez dolu! Zmizni, potvora. Kšá! Kšá!! (Odchádza) POGO: Byť vtákom nikdy nie je dobrý na-nápad. Možno keby som bol prezlečený za lienku, nič by ne-nepoznali. Fa-fakt - mal som byť radšej lienka se-sedembodková. A možno na začiatok by stačilo aj š-š-štvorbodková. A-a-alebo trojbodková? A-a-alebo iba dvojbodková...?(Tiež odchádza) |