 |
||
Mr. Fingerpicking (Peter Ratzenbeck) Ak chceme hovoriť o vynikajúcom folkovom inštrumentalistovi, hráčovi na akustickú gitaru, tak akosi automaticky sa nám vybaví John Renbourn, Bert Jansch, Paul Simon či Davey Graham - skrátka a dobre všetko osobnosti angloamerickej proveniencie, s ktorou folkový žáner spájame už akosi automaticky a podvedome. Nanajvýš sme ochotní pripustiť, že taký muzikant existuje aj inde niekde - to ak náhodou si ešte spomenieme na brilantného hráča na 12-strunnú gitaru, Kanaďana menom Leo Kottke. Ale že by sa Nemec, či dokonca Rakúšan venoval írskej hudbe a dokonca až tak, že získa uznanie aj u samotných Írov? A predsa... Ten pán sa volá sa Peter Ratzenbeck a žije doslova len pár kilometrov od našich hraníc. Mr. Fingerpicking Peter Ratzenbeck - tak znie neoficiálne označenie rakúskeho predstaviteľa bluesovej, ragtimeovej a folkovej hudby, na ktoré je tento muzikant určite právom hrdý. Fingepicking je totiž náročný spôsob gitarovej hry, pri ktorom palec pravej ruky na basových strunách vytvára pravidelne tepajúcu basovú linku, zatiaľ čo ukazovák, prostredník a prsteník nezávisle od basového spodku vybrnkávajú melódiu a akordy. Popis znie trochu komplikovane, ale môžeme čitateľov ubezpečiť, že samotné hranie je ešte komplikovanejšie. Zato výsledok je mimoriadne efektný a nezasvätený poslucháč má pocit, akoby súčasne hrali dve gitary, každá svoj vlastný part. Peter Ratzenbeck (narodený 10.10.1955 v Grazi) začínal svoju koncertnú kariéru ako dvadsaťročný a prakticky hneď na začiatku dostal vynikajúcu muzikantskú školu od Wernera Lämmerhirta, ktorý si ho bezprostredne po jednom z Ratzenbeckových vystúpení pozval na koncertnú šnúru ako ďalšieho gitaristu. W. Lämmerhirt je legendárna osobnosť nemeckého folku, akýsi "gitarový guru", ktorý na tamojšiu folkovú scénu uviedol štýl fingerpicking, takže lepšieho učiteľa si Ratzenbeck ťažko mohol želať. Superlatívy ako "hudobný fenomén" alebo "najlepší rakúsky gitarista" sa objavujú takmer v každej recenzii Ratzenbeckových koncertov alebo nahrávok. Počas dvadsiatich rokov pôsobenia na folkovej scéne a po 16 albumoch, z ktorých predovšetkým prvá pätica vinylových platní má dnes už kultový status a zberateľskú hodnotu, si Peter Ratzenbeck vyslúžil aj iné uznanie: "Rakušan s írskou dušou" - takouto (takmer) definíciou začínal renomovaný časopis britský Folk Roots recenziu jedného z nedávnych Ratzenbeckových albumov. "Jeho hra... je bezodná lagúna trblietavých akustických lahôdok s výraznou keltskou príchuťou", nadšene prízvukoval iný ostrovný magazín, Rock´n´Reel. Ak si inak dosť rezerovaní Briti, mimoriadne hákliví na svoje tradície a korene dovolia až takýto úlet, zrejme na to majú svoje dôvody. A tie sú zrejmé jednak výberom hudby - veľkú časť Ratzenbeckovho repertoáru totiž tvoria tradicionály, transkripcie skladieb legendárneho slepého írskeho skladateľa a harfistu Turlogha O´Carolana (1670-1738) i vlastné skladby - ale aj spoluhráčmi zvučných (teda, aspoň čo sa týka folkovej hudby) mien, Andym Irvinom a Colinom Wilkiem, ktorí si účasť na cudzích projektoch inak veľmi starostlivo vyberajú. Okrem toho treba povedať, že Ratzenbeckova hra nemá nič spoločného so strojovou precíznosťou iných gitaristov germánskeho pôvodu, naopak je neobyčajne rozmanitá v náladách, odtieňoch farieb. Ratzenbeck zámerne si volí pestrosť a kontrasty a preto označiť ho len za ragtimového (či bluesového alebo folkového) gitaristu by znamenalo zredukovanie celého spektra len na jednu zložku. Jedna skladba je čisté blues, iné vychádza z renesančnej hudby, v ďalšej kompozícii použije slide alebo bottleneck, a na záver bloku, len tak pre spestrenie, prihodí zmes beatlesoviek v ragtimeovej úprave alebo staré nemecké ľudovky - samozrejme upravené tiež ako ragtime. Ak by niekto chcel preniknúť do Ratzenbeckovho sveta, určite by si na pomoc mohol vziať CD Over The Years, kde sú reprezentatívne zastúpené všetky polohy tohto zaujímavého gitaristu. Gitarová zručnosť a vynikajúca prstová technika sú len jedným z dôvodov, prečo prevažnú väčšinu Ratzenbeckovho repertoáru tvoria inštrumentálne skladby. Tým druhým je precíznosť, až perfekcionizmus, ktorý je inak pre folkových gitaristov nie celkom typickým javom. Prvý album, spolu šestnásť skladieb, nahral Ratzenbeck za osem púhych hodín a ako dnes lakonicky konštatuje "podľa toho aj vyzeral. Dnes nahrám za osem hodín maximálne dve či tri skladby. Nie je to však problém manuálnej zručnosti, skôr mi záleží, aby nahrávka mala správnu náladu, vyváženosť medzi feelingom a technickou dokonalosťou." Tento spomínaný perfekcionizmus je zároveň aj dôvodom, prečo sa v Ratzenbeckovom repertoári objavujú spievané skladby iba ojedinele. "Vždy mám pocit, že môj hlas akosi nedrží krok s mojou gitarovou technikou," s nadhľadom hovorí Peter Ratzenbeck. "Moja snaha robiť všetko perfektne stroskotáva akonáhle začnem spievať. Na koncerte sa to však dá akceptovať, takže obvykle zaradím tri či štyri pesničky, ktoré sa dajú brať ako osvieženie." Ani na platniach sa spevom neprekonáva, ale tých pár piesní na albume vždy pôsobí veľmi osviežujúco. Peter Ratznebeck je samouk, autodidakt. Ale on sám to nepovažuje za nijaký mimoriadny hendykep: "Pred desiatimi rokmi som stál pred rozhodnutím, či chcem hlbšie preniknúťdo sveta ragtimovej hudby, džezu či swingu. To by však znamenalo naučiť sa noty a teóriu. A ja som si zrazu uvedomil, že oveľa viac pre mňa znamená melódia, ktorú dokážem lepšie cítiť a ktorej rozumiem srdcom. A to je práve írska hudba. Okrem toho - ak je človek samouk, chýbajúce hudobné vzdelanie musí vyvážiť oveľa väčším úsilím a sebadisciplínou. Prehrýzť sa cez každý tón a preskúmať každú techniku zo všetkých strán. Na druhej strane každý žiak chtiac-nechtiac v sebe nesie pečať svojho učiteľa. Takže u samouka je pravdepodobnosť, že sa dopracuje k svojmu nezameniteľnému štýlu, oveľa väčšia než u študovaného muzikanta. Pozerám sa na to takto - toto som ja a je celkom jedno, či ľudia s hudobným vzdelaním majú lepšiu techniku alebo zvuk." Našinec mal možnosť vidieť Petera Ratzenbecka zrejme len pri jedinom slovenskom koncerte, ktorý sa odohral minulý rok v rámci filmovej prehliadky Tourfilm 2001. Takmer dvojhodinové vystúpenie do písmena potvrdilo všetko, čo písali renomované časopisy a kritici - od žánrovo vyhranených Folk Roots (GB) a Fingerstyle (USA), Akustik Gitarre (SRN) až po denníky, akým je napríklad Frankfurter Allgemeine Zeitung. Že je špičkový gitarista, vynikajúci technik, ale aj citlivý melodik, že spevácky má síce dosť ďaleko od Jamesa Taylora alebo Paula Simona, ale piesne, ktoré si vyberá a skladá, presne sedia jeho hlasovému rozsahu a naturelu. S pomocou dvoch akustických gitár a len za nepatrného prispenia ozvučovacej techniky premenil trochu chladný prednáškový salónik hotela Danube na príjemné koncertné posedenie so starým priateľom. Ako to už vo folku býva zvykom, Peter Ratzenbeck hodne hral, občas spieval (naozaj to boli len spomínané tri či štyri pesničky) a prestávky medzi skladbami vypĺňal rozprávaním. Neustále prelaďovanie gitár malo tiež svoj dôvod, pretože Peter Ratzenbeck používa až šestnásť rôznych ladení (pre ilustráciu - drvivá väčšina gitaristov si vystačí s klasickým ladením E-A-D-G-H-E a ešte aj s tým občas máva problémy). Ragtime, swing, folk, pop, klasika, country, blues i alpský folklór - to všetko malo na koncerte svoje miesto a svoje opodstatnenie. A keď jednu zo skladieb, Sunday´s Fantasy, odohral v úplnej tme a iba blikanie svetielok zosilňovačov ilustrovalo atmosféru nočného letu, táto sugestívna scéna akoby z kabíny leteckého kokpitu bola len ďalším z možných príspevkov do diskusie na tému, či má show vo folku miesto. Isteže má - teda, ak sa to vie... Peter Ratzenbeck je neúnavný muzikant. Ročne absolvuje viac ako stovku koncertov, podobne ako mnohí iní muzikanti vedie gitarové semináre, ktorých absolvuje ročne viac ako dve desiatky (často v príjemnom a inšpiratívnom prostredí stredovekých hradov). Popri tom sa zúčastňuje na nahrávaní platní, sólových, ale aj s hudobníkmi, ako sú bluesový gitarista Hans Theessink, už spomínaný nemecký "gitarový guru" Werner Lämmerhirt alebo britský folker Colin Wilkie. Pri tomto časovom záprahu je namieste otázka, ktorú Peter dostal od novinára jedného hudobného časopisu: "Ste workoholic?" Ratzenbeck pobavene odpovedal:" Nie. Pracujem len desať mesiacov v roku. Tie zvyšné dva mesiace si dávam prestávku s koncertovaním a venujem sa veciam, na ktoré počas roka nemám čas. Napríklad skladám nové skladby, skúšam nové ladenia gitár a nedám si pokoj, kým nemám pokope nový repertoár, čo znamená nepretržitú prácu často až do štvrtej-piatej hodiny ráno. Tieto dva mesiace proste beriem ako čas na cvičenie." Na záver ešte jedna perlička, zaujímavá aj s ohľadom na našu realitu a hamletovský problém nejedného slovenského muzikanta - Peter Ratzenbeck vie, že niektoré z jeho starých albumov už zrejme nikdy nevyjdú na cédečkách (ako priznáva, sám z nich má iba po jedinom kuse) a preto ich svojim priaznivcom ponúka napálené na CD. Dokonca aj s naskenovaným pôvodným obalom a bookletom s množstvom zaujímavých informácií. Country, folk a trampská hudba: 1/2001
|
||