  |
Miloš Janoušek Paťa a (asi) sedem trpaslíkov alebo Rozprávka o tom, že niekedy sa trpaslíkov nedopočítaš, ani keby hladní po lese chodili Réžia: Štefan Korenči Premiéra: Divadlo a.ha. Bratislava, 1999 Postavy: PAŤA, zblúdilá ovca so sklonom k expanzívnej gastronómii PUSTOVNÍK, meditátor lesný KÚZELNÍK, mág neobmedzených možností VLÁDCA LESA, vládca lesa 1. TRPASLÍK, profesorský typ 2. TRPASLÍK, básnik, večne žasne 3. TRPASLÍK, skeptik-pesimista a navyše aj lenivý 4. TRPASLÍK, najmladší a teda aj najviac cepovaný trpaslík |
|
Tretí obraz Zošerí sa. Vonku sa zdiaľky ozývajú kroky, približujú sa. Vchádzajú trpaslíci. 1. TRPASLÍK: Ha! Všetci stuhnú. 1. TRPASLÍK prechádza od jedného kelímku k druhému - každý nález skomentuje - až príde k trasúcej sa Pati. 1. TRPASLÍK: Ha!!! Ty si kto? PAŤA: Ja som Paťa, dobrí ľudkovia. 2.TRPASLÍK (zoberie oslovenie na seba, nadšene k ostatným) Tak mi ešte nikto nepovedal..! Že vraj som "dobrý ľudkovia". To si zapamätám. 3. TRPASLÍK ( k Pati) To by mohol povedať hocikto. Dokáž, že si Paťa... PAŤA: Neviem to dokázať. 3.TRPASLÍK: Nevieš dokázať... Tak ti neveríme. 1.TRPASLÍK: Ja jej verím. Pretože keby nebola Paťa a chcela by sa vydávať za Paťu, mala by so sebou milión dôkazov, že je tým, kým nie je. A pretože to nemá nič, čím by dokázala, kto je, tak je tým, o kom tvrdí, že je - teda Paťou. VŠETCI TRPASLÍCI: (chvíľu v šoku prežúvajú, čo práve počuli, potom uznanlivo) Ty brďo, to je logika! 4. TRPASLÍK: (snaživo) Ty kokso! VŠETCI TRPASLÍCI: (sa na neho vrhnú, a šťuchancami ho upozorňujú na faux pas): Hovorí sa, ty brďo, nie ty kokso, ty kokso!! PAŤA: Síce tomu nerozumiem, ale znie to presvedčivo. Ale ja sa poznám - ja som naozaj Paťa. 3. TRPASLÍK: (súhlasí) Dobre - verím ti. Také meno by si si nemohla vymyslieť. S tým si sa už musela narodiť. PAŤA: A vy ste kto? 4. TRPASLÍK: My sme trpaslíci. 2. TRPASLÍK: My sme siedmi trpaslíci. 1. TRPASLÍK: My sme (asi) siedmi trpaslíci. PAŤA: Ako to - asi? (V duchu ich prepočítava) Naozaj ste presvedčení, že vás je sedem? 2. TRPASLÍK: Myslíme si to. 3. TRPASLÍK: Domnievame sa ... 4. TRPASLÍK: Hádame, že sme siedmi... 1. TRPASLÍK: Je to jednoduché. Počuli sme, že trpaslíkov býva sedem. Lenže keď sme chodili do školy, učili sme sa čísla do troch. Jedna, dve, tri... Potom sme už chýbali. Takže teraz pripúšťame, že by nás mohlo byť asi sedem, pretože rátať vieme len do troch a pritom vidíme, že sme viac ako traja. Čiže je nás viac ako traja - možno aj sedem. VŠETCI TRPASLÍCI: (uznanlivo) Ty brďo, to je logika! 4. TRPASLÍK: (snaživo) Ty kokso!! VŠETCI TRPASLÍCI: (sa na neho vrhnú, a šťuchancami ho upozorňujú na faux pas): Hovorí sa, ty brďo, nie ty kokso, ty kokso!! PAŤA: (nedôverčivo si ich zmeria, lebo neverí logike, ani ničomu inému) Ale trpazlíci dúfam ste... 2. TRPASLÍK: Že či - a akí... 4. TRPASLÍK: Veľkí... 3. TRPASLÍK: Najväčší... PAŤA: (obzerá si trpaslíkov a potom postielky) Ale tie postielky - nie sú trochu malé? 2. TRPASLÍK: Trochu? Sú príšerne malé. Musím spať na zemi. Zo mňa sa do postielky zmestí nanajvýš tak päta. Ale môžem spať bez mojej päty? Ja tu a ona tam? Nemôžem. Srdce by mi odtrhlo, ak by sme mali spať od seba oddelení. 3. TRPASLÍK: Srdce? Chceš asi povedať, že by ti odtrhlo pätu... 2. TRPASLÍK: Aj tú, ale srdce by mi odtrhlo najprv. (Plačlivo) Srdce bez päty je stratené. A ja s nimi... Pesnička o zošerení
Keď sa cez deň zošerí, začne asi pršaťkeď sa kamen rozhryzne, rozkýve sa zub (ZUB!) Keď pes vletí do dverí, začne na ne vrčať zježí sa mu na srsti každý tretí chlp Mačka sa len usmeje, je to veľká dáma do mlieka si ponorí ružovučký nos Šepká myša myšovi, že je to jej známa na syre že býva jej každodenný hosť Keď sa hora otvorí, vietor sa rozsviští raduje sa ondatra, poteší sa plch (PLCH!) Že ten vietor nesviští niekde na sídlisku že tá silná víchrica, že ich zbaví bĺch Trpaslík sa trpazlí a obor sa obrí jašter ten sa jašterí a krčí sa krk. Zámka drží na kľúči, bobor býva dobrý, hrča keď sa vypučí, tak urobí hrk. Nikdy nikto nikomu neuverí, že sa také veľké nezmysly môžu ešte stať (STAŤ!) Všetky cesty vedú do čarovného lesa, kto sem v noci zablúdi, cez deň sa bude báť. Trpaslíci s Paťou dospievajú a dotancujú. Vyčerpaní sadnú na zem. 1. TRPASLÍK: Tak a teraz do práce. VŠETCI TRPASLÍCI: Veru, do práce. (Zostanú sedieť) Hodnú chvíľu sa nič nedeje. Potom Paťa trochu rozpačito: PAŤA: Toto je teda les!!! Hovorili ste, že idete do práce. 1. TRPASLÍK: Fakt. Nič iné sme ani netvrdili, že? (obracia sa na ostatných). PAŤA: Ale, ako vidím, nikam nejdete. 2. TRPASLÍK: Nemáme kam. 3. TRPASLÍK: A keby sme aj mali kam, nemáme tam čo robiť. 4. TRPASLÍK: A keby sme aj é .... mali čo robiť...nemáme (všetci trpaslíci ho posmeľujú, aby sa vykoktal) - éé- čím. (Teší sa, ako to zvládol) 1. TRPASLÍK: My sme proste takí trpazlíci bez ničoho. Trpaslíci houmlesáci. PAŤA: To je nepríjemné. (Premýšľa) A čo keby ste si našli, povedzme, baňu? 3. TRPASLÍK: Akú "baňu"? Čo zase za "baňu"? Stále len nosí nové nápady a my aby sme sa strhali. PAŤA: Napríklad zlatú baňu... VŠETCI TRPASLÍCI: Zlatú baňu? A čo je to "zlatá baňa"? 1. TRPASLÍK: Myslíš dozaista podzemné priestory na ťažbu zlatej rudy, alebo ako sa správne po geologicky povie, pyritu? 4. TRPASLÍK: (povie si potichu pre seba) Ty kokso! 2. TRPASLÍK: Zlatú baňu? Kašlem na ňu! (Nadšene) Priatelia, ja som básnik!! (Raduje sa a všetci trpaslíci s ním) PAŤA: Alebo - striebornú baňu... 2. TRPASLÍK: Počkať, počkať! (Snaží sa premýšľať, potom vyhŕkne) Striebornú baňu? Kašlem aj na ňu! (Ešte nadšenejšie) Ja som ešte stále básnik! VŠETCI TRPASLÍCI: (sa radujú) 4. TRPASLÍK: Akú veľkú baňu? Bude aspoň takáto? (Ukáže rozmer rukami) 3. TRPASLÍK Zlatú baňu, striebornú baňu, potom slivkovú a orieškovú a arašidovú... PAŤA: Arašidová tiež môže byť. Kým budete pracovať, ja môžem variť. Poznám jeden výborný recept na kura v arašidovej omáčke. To sa vezme stredne veľké kura, nasolí sa, obloží pomarančami... 3. TRPASLÍK: ... a potom sa vypustí von, aby bol pokoj. PAŤA: (Plačlivo) Nevypustí. 3. TRPASLÍK: Vypustí. A ak ho nevypustíš ty, vypustím ho ja. A pomaranče mu zabalím na cestu, aby malo niečo do exotických krajín. 1. TRPASLÍK: Tak moment, nehádajte sa. Môjmu dedovi hovoril jeho pradedo, že poznal jedného, ktorý sa raz stretol s jedným a ten tvrdil, že poznal jedného takého, čo hovoril, že počul, že vraj kedysi všetci trpaslíci mali svoju baňu. 2. TRPASLÍK: Vlastnú baňu? To asi bola nádhera. PAŤA: A v nej pracovali. 3.TRPASLÍK: Pracovali? Fuj! PAŤA: Nájdete si vlastnú baňu. A budete ako ostatní trpaslíci. 3. TRPASLÍK: Prečo máme byť ako ostatní trpaslíci. Ja chcem byť ako žiaden trpaslík. Bezbaňový unikát. PAŤA: Len pekne poďte. Máme pred sebou dlhú cestu. Hor sa do práce. (Paťa odíde) 3. TRPASLÍK: Už zase pracovať? Ona ma zničí. Predminulý rok som pracoval a teraz mám znovu? 1. TRPASLÍK: Poďte, lebo nám ujde. Keď nám ujde, nenájdeme baňu. 2. TRPASLÍK: Kto vie, ako taká baňa vyzerá. 4. TRPASLÍK: (berie to na seba a je mu do plaču) Ja nie. Ja fakt neviem, ako taká baňa vyzerá... Odchádzajú. Zotmie sa. |
||
