Miloš Janoušek Vianoce v Beatleheme DILEMA 2000 Obálka a ilustrácie: Dušan Nágel 102 s. | ||
Vianoce v Beatleheme džungľa rútil som sa šerom džungle meandrami opičích dráh a liánových tratí raz tu raz tam cestou som míňal rozpadnuté zvyšky aztéckych miest kostry dávnych nepriateľov torzá rozptýlených armád teutónskych légií nechal som sa unášať spodnými Golfskými prúdmi podplával som arktické ľadovce aby som stihol ostatnú loď do Európy môj posledný Titanic (výsadok sa uskutoční v deň D a v hodinu H) preplietal som sa stĺporadím panelákových stalagnitov zvádzal neľútostné boje s dravými Autobusmi záludnými Trolejbusmi a Električkou kráľovskou môj opasok zdobia skalpy chodcov dlhých tratí bežím s nožom v zuboch s mapou v ruke ženiem sa uháňam letím A teraz som tu... V sivom obleku a kufríkom v ruke udychčaný so sklonom k plešatosti a myšlienkovej obezite magickými slovami sa snažím vysvetliť dôvod svojej náhlej prítomnosti: Ja Tarzan ty Jane! chválabohu aspoň že tie zvieratá tam boli keď Boh tvoril vesmír a zem a to všetko okolo najprv slony tesal z kameňa potom ryby z korku hady z nylonu vtáky z peria anjelských vankúšov a mývaly z pruhovanej špongie celkom slušná práca povedala jeho žena uznanlivo pravda až na človeka toho si robil nesústredený a v unavenom čase tým sa naozaj nebudeme chváliť vymyslí počasie mizerný futbal funkcionalizmus a udalosti v Írsku nemôžeme si ho nechať ani ako maskota na to je príliš agresívny priveľmi životaschopný a má sklony k vulgárnosti no ale tie zvieratá... tie sa ti vydarili panebože aké sú len krásne hovorila Stvoriteľovi jeho verná žena a potom sedeli spolu na vrcholku hory v svetle zapadajúceho slnka držali sa za ruky a na všetko zlé už zabudli Dogman ako dávno zabudnutá spomienka prichádza v predklone zhrbený mlčanlivý Dogman napoly človek napoly pes neznámeho pôvodu a rasy kríženec s nejasnou minulosťou a budúcnosťou vkráda sa do mojich snov nadránom nevolaný na škrabotavo opazúrovaných nohách oprie sa o moju posteľ mlčí sleduje ma pohľadom kamkoľvek sa chcem v spánku vrhnúť zachytí ma nad priepasťou aby som sa mu nezranil strhne ma pred hlbočinou aby som mu priskoro nezomrel a keď ráno zaspávam trasúci sa a na smrť vydesený každou ďalšou záchranou prívetivo sa usmeje zuby ukryje do vlčích čeľustí a pazúrovoškrabavo pospiatky opäť odkráča na jeden jediný deň z môjho sna zhrbený čierny prešedivelý Dogman Forever vianoce v Beatleheme miláčik Joseph to dnes napálil s neuveriteľným drajvom a Sweet Mary v nebeskej produkcii ťahala tóny až z päty ten rachot! ten feeling!! už dávno nebolo v búde tak plno nedýchateľno až k zaduseniu punkáči tancovali pogo s terchovskými ciframi skinheadi nevraživo pohľadmi premeriavali vrkoče hôrnych chlapcov jánošíkovgajdošíkovuhorčíkov len tak od buka do buka kučeravý Mojžíš rozhadzoval prskavky na všetky svetové strany a Hells Angels z Pohotovostných jednotiek Archanjela Gabriela si mädlili ruky a hovorili: vletíme tam na nich len čo začnú hrať Strawberry Fields v gé moll vonku snežilo ešte ako za stara len tak v rytme swingu ale sneh sa celý roztápal potláčanou rozkošou v očakávaní príchodu štyroch kráľov už idú! zakričal malý Allen Ginsberg a keď prvý z nich ten vysoký s čiernymi lennonkami hodil na gitaru prvé kilo davy začali šalieť tlejivky zosilovačov sa vyšponovali k mohutnému plameňu a ten malý tlstý Allen priložil rozpálené líce k chladnému stĺpu privrel oči a rozplakal sa od toľkej krásy tak akosi začali Vianoce v Beatleheme tak akosi vznikol rock´n´roll |