 |
Miloš Janoušek/Viki Janoušková Zaplavenie Réžia: Robo Horňák Premiéra: Divadlo Ticho a spol., Bratislava, 2014 Postavy: Ona On Starec Joaquino Felipe Stotník Mladý Archie Jeff |
|
Peróny. Všade. Akési železničné uzlovisko, výhybisko. Koľajnice nevidíme, len samé peróny. Všetko je šedé, pokryté studeným modrým svetlom. ON, s klobúkom na hlave, sedí na jednom z perónov na kufri, uprene pozerá pred seba. Ozvú sa bežiace kroky, ON apaticky pozrie doľava, potom opäť ľahostajne uprie pohľad pred seba. S kufríkom pribieha po špičkách -sprava - ONA s nošou na ramene, keď ho zbadá, zvoľní a tvári sa, akoby na nástupišti nikto okrem nej ani nebol. ONA chodí po peróne, potom sa nenápadne priblíži k výhybke. Akoby ju táto priťahovala, trochu natiahne ruku, pokus o dotyk a vzápätí ju stiahne späť. ON sedí apaticky a pozerá pred seba, akoby ju ani neregistroval. Len vždy v momente, keď sa ONA priblíži k výhybke, posunie si klobúk na oči a nenápadne ju pozoruje. Táto hra sa niekoľkokrát zopakuje, až nakoniec ONA zatne ruky v päsť, rázne zatrasie rukami akoby vybojovala nejaký vnútorný boj a odíde bokom. ONA: (akoby mimochodom) Čakáte? Na vlak? ON: najprv nepovažuje za potrebné odpovedať na takúto otázku, potom na ňu pozrie výrečným pohľadom a znovu pozerá pred seba. ONA: (rozpačito) Aj ja – na vlak. ON: (nezúčastnene mlčí) ONA: Príde? Teda - ten vlak... ON: (Mlčky pokrčí plecami) ONA: Neviete? ON: (opäť na ňu pozrie, potom odvráti pohľad pred seba.) Viem... ONA: Aha?! Kedy? ON: Čoskoro... ONA: Čoskoro? ON: Uhm. (pozrie na nebo, potom dodá) Vo štvrtok.... ONA: Dnes je pondelok. ON: (pokrčí plecami, akože on za to nemôže) ONA: Aha...Rozumiem. Ale určite príde? ON: Asi... ONA: Asi vo štvrtok...? ON: Asi asi príde... ONA: Už ste ho tu niekedy videli? ON: Tu nie. Nikdy som tu nebol... ONA: Ani vo štvrtok? ON: Ani vo štvrtok, ani v žiaden iný deň... ONA: A odkiaľ viete, že... ON: Neviem. Len predpokladám. ONA: (trochu skleslo) Aha... Prepokladáte... Jasné – veď aj štvrtok je celkom pekný dátum... 
Mlčia. Keď už je ticho neznesiteľné, ONA vytiahne z vrecka kabáta loptičky a začne žonglovať. Vždy, keď jej loptička padne na zem, ofúkne ju a opráši. ON ju pozoruje.ON: Všade je len sneh. Sneh, zima, tma a popol. (Nohou prehrabne prach pred sebou). Veľa toho nezostalo. ONA: (prestane sa hrať a uprene sa zahľadí na spoločníka) ON: Pamätám si, keď ešte bola tráva zelená, nebo modré a vzduch čistý. V lesoch behali zvieratá a v potokoch plávali ryby. Všetko vyzeralo inak. Lenže vtedy ešte ... (pozrie na ňu, zaváha a povie niečo iné) bolo všetko inak... ONA: (pokrčí plecami a ďalej sa pokúša žonglovať. Vyhadzuje loptičku, zabolí ju v lopatke a jednu vyhodí tak vysoko, že sa už nevráti. ON nedôverčivo na ňu pozrie, ona nereaguje. Chvíľu s vyvrátenou hlavou pozerá do neba a čaká. Keď sa nič neudeje, pokrčí plecami a ide k noši. Prehrabuje sa v nej, niečo hľadá. Keďže hľadaný predmet nenájde, rázne obráti nošu dolu hlavou a obsah vysype na zem. V noši je neuveriteľná zbierka bizarných predmetov – kosť, rugbyová lopta, módny časopis, basebalová pálka, vojenský prilba a pod. Prehrabuje sa v nich, až nakoniec nájde novú loptičku. Nohou elegantne zhrnie predmety na kopu a opäť sa pokúša žonglovať. Vtedy z neba padne stratená loptička, najprv jedna, potom ešte niekoľko ďalších. ONA v pomykove pozrie na popadané loptičky a na tie, čo má v rukách, potom opäť pokrčí plecami, padnuté loptičky elegantne nohou prikopne k hromade vecí a pokračuje v žonglovaní) ON: (uprene sa pozerá na nošu) Tá noša... ONA: (roztržito) Áno? (V rozpakoch si ju tiež preštuduje, nevidí však na nej nič zvláštne ani podozrivé) Trochu starobylá, že? Nie je dosť trendy!? No, nie je to kabelka od Vuittona... Ale ja mám k nej sentimentálny vzťah. Stále len lietam z miesta na miesto, zo svetadielu na svietadiel, poletujem v čase a v priestore a táto kabela je vždy so mnou. Je to jediná moja stála istota. (Chce si je ešte obzrieť, ako ju však zdvihne k očiam, odrhne sa popruh). No, ani tá nie je veľmi pevná... (Vytiahne veľkú sicherhajcku a popruh ňou prišpendlí). ON: Niečo mi pripomína. ONA: Fakt? Aj mne... Napríklad jesenný Londýn 1986. Smog (predvedie) . Big Ben (predvedie). Jack Rozparovač... (predvedie) Alebo zimu v Tibete (predvedie tibetského mnícha). Alebo jeden horúci deň. Strašne dlhý a strašne horúci deň v Mexiku... |
||
