Miloš Janoušek Životopis z nevydanej knihy Meritum 1997 Obálka a ilustrácie: Martin Mašek 62 s. | ||
"Dlhá báseň, až epos, ako to naozaj bolo, alebo ako si autor myslí, že to naozaj bolo..." Životopis z nevydanej knihy (úryvok) Nevieš nič! nič! absolútne niččččč! dutý ako bambus tvrdý ako štolverk čo ťa v tej škole vlastne učili? (mám o tom začať ...?) mlč! nikto sa ťa na nič nepýtal! a kto je vôbec na to zvedavý? (ak mám pravdu povedať ...) vie čo? radšej nič nehovor bude to tak lepšie budetotaknaozajlepšie! (niekedy mám pocit akoby som chýbal na niektorej obzvlášť dôležitej hodine všetko je dokonalé a plynulé a zrazu zádrhel výpadok okno tu mi niečo chýba tu mi niečo absentuje tu je medzera ktorá sa nedá zapchať jednou tehličkou alebo žltou kockou Lega) nevieš nič! absolútne ničččč! čo ťa v tej škole vlastne ... (to som už počul ...) a pozeraj sa na mňa keďstebouhovorím! stokrát som to už počul: neučíte sa milé deti pre školu ale pre seba ... stokrát som to počul ale tisíckrát som si povedal álečobypreseba všetko je to len také varilamyšičkakašičku tomu dala na lyžičku tomu dala na vidličku túto krásnu básničku milí žiaci sa naučíme pre Puškinov pamätník aby ste poznali krásu jazyka a čo tým chcel básnik povedať nebavte sa tam vzadu lebovásrozsadím túto pesničku zaspievate mamičkám na emdéžet aby ste sa im odvďačili za ich starostlivosť a lásku a opateru horúci stisk rúk ktoré hladia a tiež milujúce srdcia no a k tomu im dáte ešte vlastnoručne urobenú ušitú uštrikovanú dečku obrúsok utierku s kvetinovým vzorom nebavte sa tam vzadulebovásrozsadím bavlnkami vyšijeme iniciály mamičkinho mena áno aj chlapci krížikovým stehom ovrúbkujeme okraje a potom samozrejme naškrobíme a vyžehlíme aby mamička mala veľkú radosť a teraz nám Mésaroš povie čomujetakésmiešne nič? tak to sa mi len zdalo? no lenpovedzčotijetakésmiešne aj my sa chceme zasmiať no? čakám čakám! ešte stále čakám!! áno na ten vtip!!! ja Timur Uncas stojím pred tabuľou oči zabodnuté do špinavých navoskovaných parkiet ramená zhrbené oči zaviazané neviditeľnou páskou opretý o Stenu nárekov s dierami vystrieľanými od projektilov popravnej čaty učiteľského zboru snažím sa nepočúvať a pritom každé slovo podobné zubom pirane vniká pod kožu to čo si myslíš že je hrdinstvo je iba falošné kamarátstvo čakám že mi povieš kto to bol no? apozerajsamidoočíkeďstebouhovorím čakám! zakrývaš lotrovstvo iných a myslíš si ktovieakú službu im robíš ak nepovieš kto to bol odnesie si to celá trieda otosaužpostarám! tak čo! stále čakám myslíš si že ti niekto poďakuje? budeš potrestaný za vinníka a aj tak sa to vysmejú aký si hlupák no? NO? teraz buď hrdina a povedz otvorene nebojácne bez strachu veďkamarátitopochopiažetorobíšprenich čestne a odvážne tak kto to bol? stojím schúlený stočený zvinutý do seba do ulity do klbka zvíjam sa od bolesti a už sa ani nesnažím uhnúť uniknúť bodaniu účastníkov popravy ani švihom biča ktorý žeravým koncom páli kožu praskajúcu pod každým ďalším slovom APOZERAJSAMIDOOČÍKEĎSTEBOUHOVORÍM!!! |