Miloš Janoušek

Životopis z nevydanej knihy

Meritum 1997
Obálka a ilustrácie: Martin Mašek
62 s.




Kniha (PDF)

Recenzie


"Dlhá báseň, až epos, ako to naozaj bolo, alebo ako si autor myslí, že to naozaj bolo..."


Životopis z nevydanej knihy (úryvok)


    
 
	 Nevieš nič!
nič!
absolútne niččččč!
dutý ako bambus
tvrdý ako štolverk
čo ťa v tej škole
     vlastne učili?

           (mám o tom začať ...?)

mlč!
nikto sa ťa na nič nepýtal!
a kto je vôbec na to zvedavý?

           (ak mám pravdu povedať ...)

vie čo? radšej nič
nehovor  bude to tak lepšie
budetotaknaozajlepšie!

     (niekedy mám pocit
      akoby som chýbal
      na niektorej obzvlášť
      dôležitej hodine
      všetko je dokonalé a
      plynulé a zrazu zádrhel
      výpadok  okno
         tu mi niečo chýba
         tu mi niečo absentuje
         tu je medzera  ktorá
         sa
         nedá zapchať jednou
         tehličkou alebo
         žltou kockou Lega)

nevieš nič!
absolútne ničččč!
čo ťa v tej škole vlastne ...

           (to som už počul ...)

a pozeraj sa na mňa keďstebouhovorím!

     stokrát som to už počul:
     neučíte sa milé deti
     pre školu ale pre seba ...
       stokrát som to počul
       ale tisíckrát som si povedal
       álečobypreseba
         všetko je to len také varilamyšičkakašičku
         tomu dala na lyžičku
         tomu dala na vidličku

     túto krásnu básničku milí žiaci
     sa naučíme pre Puškinov pamätník
     aby ste poznali krásu jazyka a čo
     tým chcel básnik povedať
     nebavte sa tam vzadu lebovásrozsadím
     túto pesničku zaspievate mamičkám
     na emdéžet aby ste sa im odvďačili
     za ich starostlivosť a lásku a
     opateru  horúci stisk rúk ktoré
     hladia a tiež milujúce srdcia
     no a k tomu im dáte ešte vlastnoručne
     urobenú  ušitú  uštrikovanú dečku
     obrúsok  utierku s kvetinovým vzorom
     nebavte sa tam vzadulebovásrozsadím
     bavlnkami vyšijeme iniciály mamičkinho
     mena  áno aj chlapci  krížikovým stehom
     ovrúbkujeme okraje
     a potom samozrejme naškrobíme a vyžehlíme
     aby mamička mala veľkú radosť
     a teraz nám Mésaroš povie čomujetakésmiešne
         nič? tak to sa mi len zdalo?
         no lenpovedzčotijetakésmiešne
         aj my sa chceme zasmiať
         no? čakám
             čakám!
             ešte stále čakám!!
             áno    na ten vtip!!!
 
                 ja Timur Uncas stojím pred tabuľou
                 oči zabodnuté do špinavých
                 navoskovaných parkiet
                 ramená zhrbené
                 oči zaviazané neviditeľnou
                 páskou
                 opretý o Stenu nárekov
                 s dierami vystrieľanými od projektilov
                 popravnej čaty
                 učiteľského zboru  snažím sa
                 nepočúvať a pritom
                 každé slovo podobné zubom
                 pirane vniká pod kožu
                     to čo si myslíš že je hrdinstvo
                     je iba falošné kamarátstvo
                     čakám že mi povieš
                     kto to bol no?
                     apozerajsamidoočíkeďstebouhovorím
                     čakám!
                     zakrývaš lotrovstvo iných
                     a myslíš si ktovieakú službu
                     im robíš
                       ak nepovieš kto to bol
                     odnesie si to celá trieda
                     otosaužpostarám!
                       tak čo! stále čakám
                     myslíš si že ti niekto
                     poďakuje?
                     budeš potrestaný za vinníka
                     a aj tak sa to vysmejú
                     aký si hlupák
                     no?
                     NO?
                     teraz buď hrdina a
                     povedz otvorene nebojácne bez strachu
                     veďkamarátitopochopiažetorobíšprenich
                     čestne a odvážne
                     tak kto to bol?
                 stojím schúlený stočený zvinutý
                 do seba do ulity do klbka
                 zvíjam sa od bolesti a
                 už sa ani nesnažím uhnúť
                 uniknúť bodaniu účastníkov
                 popravy ani
                 švihom biča
                 ktorý žeravým koncom
                 páli kožu praskajúcu pod každým
                 ďalším slovom

                 APOZERAJSAMIDOOČÍKEĎSTEBOUHOVORÍM!!!